Fotila som na automat. Mojimi modelmi boli potkany. A bola som presvedčená, že som génius.
Ak máte pocit, že váš sen je v nedohľadne, alebo ste len na úplnom začiatku, chcem, aby ste vedeli jedno: aj ja som tam raz stála. A aby to neboli len prázdne slová, ukážem vám to. Aj s fotkami, za ktoré by som sa dnes najradšej prepadla pod zem.
Každý začiatok je neistý. Treba len vydržať.
Začiatky: keď stačilo, že ma to baví
Prvý fotoaparát som si kúpila ako osemnásťročná, z peňazí našetrených na brigádach. Bol to Canon EOS 1200D. K setovému objektívu som si časom prikúpila päťdesiatku a stovku. Dnes by som ho nazvala hračkou. Vtedy to bol pre mňa celý vesmír.
Manuálny režim? Pozor na priame svetlo a tiene? Kompozícia? Nič z toho ma netrápilo. Fotila som na automat a bola som absolútne šťastná.
Fotila som prírodu a všetko okolo seba. A keďže som doma mala potkaníky, najviac mi pózovali práve oni. Moji prví modeli, len o tom nevedeli.
Dnes sa nad tými fotkami usmievam. Ale to nadšenie bolo pravé a nefalšované. A presne to ma ťahalo ďalej.
Bola som presvedčená, že fotím tie najlepšie zábery na svete. S odstupom času sa nad tým pousmievam, ale vtedy to bolo pravé, nefalšované nadšenie.
Nabu: prvá psia modelka (a nie celkom dobrovoľná)
V roku 2015 prišla do našich životov Nabu. A ja som veľmi rýchlo zistila, že na fotenie psov potrebujem niečo lepšie. Zadovážila som si poloprofesionálnu zrkadlovku Canon EOS 80D, ktorá so mnou potom prešla kus života, až do roku 2021.
Postupne mi prestávalo stačiť fotiť len vlastného psíka. Pred objektív som začala stavať psích kamošov zo sídliska. A tu je výber mojich vtedajších naj fotiek. S hrdosťou. A s trochou hanby :D.
Potom prišla fáza „objavila som úpravy“. Zmena farby pozadia? Jasné, prečo nie. Aj na túto fotku som bola vtedy riadne pyšná:
Jada: rodená fotomodelka a moment, keď to začalo byť vážne
V roku 2017 prišla Jada a všetko sa zmenilo. Rodená fotomodelka. Prvýkrát som mala pocit, že svojho psa do fotenia nenútim, ale že ju to baví rovnako ako mňa (prepáč, Nabu).
Ak by som mala určiť, kedy sa moja fotografická cesta naozaj začala, bolo by to tu.
Oprela som sa do fotenia naplno. Začala som sledovať ľudí, ktorí fotili psov, študovala som ich fotky a premýšľala, ako by som mohla vytvoriť niečo podobné. A prišli prvé platené fotenia.
V roku 2018 som absolvovala svoj prvý individuálny kurz u zahraničnej psej fotografky. K tomu prišla kúpa nového objektívu, Sigma ART 85 mm, ktorá mi doslova otvorila nové rozmery, a krátko na to aj Sigma ART 35 mm.
A začalo sa hľadanie vlastného štýlu úprav. Poviem vám na rovinu: nebola to ľahká ani rýchla cesta.
Výpoveď, pandémia a štýl, ktorý konečne zacvakol
Koncom roka 2019 som dala výpoveď v zamestnaní. V roku 2020 som oficiálne odštartovala svoj biznis. Doslova týždeň pred vypuknutím pandémie. Načasovanie roka, však? 😀
Ale možno práve covidu môžem trochu poďakovať. Svet sa spomalil a ja som zrazu mala čas skúšať, experimentovať, kaziť a skúšať znova. A v roku 2021 to konečne prišlo: našla som svoj štýl.
V tom istom roku som prešla na bezzrkadlovku Canon EOS R5 a investovala do Sigmy ART 135 mm. A vyhrala som Pet Photographer of the Year. Takže áno, niekedy to zacvakne poriadne
Cesta, ktorá nikdy nekončí
Fotografická cesta je kľukatá a plná nástrah. A hlavne nikdy nekončí. Vždy sa dá naučiť niečo nové, vylepšiť techniku alebo od základov prekopať spôsob, akým upravujete.
Takže ak ste práve na začiatku, alebo máte pocit, že sa točíte na mieste: nevzdávajte sa. Vaša chvíľa ešte príde. Jedného dňa sa zobudíte a ono to všetko zacvakne.
Verte mi. Ja som fotila potkany na automat. 🙂
Na záver: kde som začala a kde som dnes
Moje prvé platené fotenie vs. jedno z mojich posledných:
Ak chcete, aby vaša cesta bola o niečo kratšia ako tá moja, nemusíte na to ísť sami. Pozrite sa na moje online kurzy, alebo sa pridajte do mojej komunity The Pack, kde sa spolu učíme, zdieľame a posúvame ďalej.
