Snívala som o psoch v prírode, pri ktorej sa zastaví dych. Dostala som ju. Aj s vetrom, ktorý trhá foťáky z rúk, a s muchami, ktoré vedia zakryť aj vodopád.
Sen, ktorý doma neodfotím
Mojím snom bolo fotiť psy v dychberúcej prírode. Aj doma na Slovensku máme nádhernú prírodu, ale ja som snívala o niečom, čo doma len tak ľahko neodfotím. Rozhodovala som sa medzi Dolomitmi, Škandináviou a Islandom. Tentokrát vyhral Island.
Island je raj pre fotografov. Namiesto toho, aby človek najazdil státisíce kilometrov po Európe, kým nájde zaujímavé miesta, na Islande ich má v rozmedzí pár desiatok metrov. Island je proste iná planéta.
Prvý problém: vlastné psy si nezoberiem
Island má mimoriadne prísne pravidlá pre vstup so zvieratami. Každý pes musí absolvovať dvojtýždňovú karanténu, počas ktorej ho od teba oddelia a nemáš s ním žiadny kontakt. Dva týždne bez môjich psov len kvôli fotkám? Nie, ďakujem.
Zobrať si so sebou vlastné psy teda nepripadalo do úvahy.
Najťažšia časť? Nájsť modelov
Myslela som si, že najväčšou výzvou bude počasie. Omyl. Nikdy by som si nemyslela, že najťažšou úlohou bude zohnať práve psích modelov. Psia fotografia na Islande ešte nie je veľmi zabehnutá, a tak ľuďom prišlo zvláštne, že im píše niekto cudzí, či si môže odfotiť ich psa pred vodopádom. Nehovoriac o tom, že ich ten cudzinec ešte žiada, aby kvôli fotke cestovali tri hodiny.
Po niekoľkých týždňoch písania, presviedčania a čakania na odpovede som však dala dokopy celkom slušnú databázu psích modelov. Aj keď, pravdu povediac, niekedy som do poslednej minúty nevedela, či sa model na fotenie vôbec dostaví.
Island si robí, čo chce
Island je krásna a nevyspytateľná krajina. Svoju silu mi ukázal aj v tom, že človek si niečo naplánuje a príroda mu to zmení. Niektoré fotenia boli preto veľmi spontánne, plánované takpovediac na kolene, na zadných sedadlách v aute.
A nie, nehovorím o daždi. Dážď je na Islande ako soľ na hranolkách, patrí k tomu a človek to tak trošku očakáva. Ide skôr o kombináciu silného vetra, dažďa a krúpobitia. Keby sme fotili krajinu, bola by to úplne iná skúsenosť. My sme však museli brať ohľad aj na psov.
Jeden deň tak silno fúkalo, že nám to vyvracalo foťáky z rúk. O psovi pózujúcom na skale pred vodopádom ani nehovorím.
Keď nefúka, prídu muchy
Ale úprimne, boli aj dni, keď nám ten vietor chýbal. Pretože keď na Islande nefúka, sú tam muchy. A tých múch je toľko, že vytvoria celistvý závoj, cez ktorý sa na psieho modela ostrí len veľmi ťažko :D.
[FOTO 5: BEHIND THE SCENES, video
Island, ktorý v sprievodcoch nenájdeš
Najväčší dar tejto cesty? Ľudia. Vďaka domácim sme sa dostali na miesta, kam sa bežný turista len tak nedostane. Domov som si tak priniesla nielen zábery, aké by som doma nikdy neodfotila, ale aj kopu zážitkov, na ktoré nezabudnem.
A či by som to zopakovala? Okamžite. Aj s muchami.
